Postup ako som sa dopracoval k titulu AFIAP, ako mi to išlo a čo trebalo preto spraviť. Treba posielať fotografie do FIAP súťaží a splniť podmienky na získanie titulu. Dá sa to v podstate takto zhrnúť celé do jednej vety a koniec článku, ale ja to predsa len trocha rozpíšem.
Začal som v roku 2014, keď sa predseda nášho novozámockého fotoklubu Hexagon angažoval v získaní členstva pre Slovensko vo FIAP organizácii. To sa aj podarilo a s tým prišla aj FIAP súťaž v Bardejove do ktorej som poslal ak sa dobre pamätám 4 farebné a 4 čiernobiele fotografie a hneď v prvej účasti mi akceptovali 3 fotografie. Vo FIAP ponímaní, jedna akceptácia fotografie znamená v podstate “jeden bod“ do hodnotenia k zisku AFIAP (prvý stupeň) a potom ostatných vyšších FIAP titulov. Ešte vtedy som to bral len ako súťaž/výstavu, takže som neriešil či sa budem venovať tomu hlbšie. V roku 2015 sa zas konala FIAP súťaž v Bardejove, tak som tam poslal fotky, ale okrem Bardejova som poslal fotografie aj na Bienále Žena Strakonice (keďže tam sa moje fotografie aktov hodili) a poslal som aj na jednu súťaž do Argentíny. V každej súťaži mi akceptovali nejaké fotky a napríklad v Strakoniciach boli aj dve moje fotky vystavené čo ma veľmi potešilo, keďže v súťaži boli tisíce fotiek, z toho na výstavu vybrali možno 250. Neviem presné čísla, ale istotne sa to dá dohľadať.
V roku 2016 som sa do toho nakoniec pustil už systematicky a začal posielať fotografie digitálne ale aj vytlačené do rôznych krajín vo svete. To sú všetko aj podmienky pre získanie akéhokoľvek FIAP titulu. Treba mať určitý počet akceptovaných digitálnych fotografií a tlačených, počet krajín ale aj počet rozdielnych akceptovaných fotografií. Nedá sa získať titul posielaním jednej a tej istej fotografie.
V skratke pre udelenie titulu AFIAP je potrebné, aby
autorove fotografie boli prijaté minimálne na 15 medzinárodných salónoch pod záštitou FIAP
v najmenej v 8 rôznych krajinách
akceptovaných musí byť min. 15 rôznych prác, ktoré získali spolu aspoň 40 akceptácií.
z toho 5 prác musí mať najmenej po 3 akceptácie.
aspoň 10 % prác získalo akceptácie na salónoch prostredníctvom fotografií v papierovej forme. V AFIAP prípade 4 a všetky rozdielne
Takto som poslal fotografie do:
20 krajín (napr.: USA, Veľká Británia, Škótsko, Švajčiarsko, Poľsko, Maďarsko, Švédsko, Taliansko, Argentína, India, Bulharsko, Bosna a Hercegovina …), 34 salónov z toho 9 salónov boli fotografie tlačené.
Tých salónov je za rok samozrejme viac, len ja som neposielal všade a to napríklad kvôli fototémam, podmienkam, “cenám štartovného” atď. V každej FIAP súťaži sa platí štartovné (od 5 Eur za kategóriu aj po 60 Eur). Okrem toho ja fotím prevažne akty a čiernobiele, tak som neposielal fotky do krajinárskych salónov alebo prírodných tém ako fauna a flóra, alebo architektúra. Posielal som prevažne na salóny kde bola voľná čiernobiela téma, portrét alebo aktová téma. Samozrejme nie na každom salóne mi prijali fotky. Stalo sa mi aj to, že som poslal tlačené fotografie poštou do Švédska v pohodlnom termíne pred uzávierkou a napriek tomu fotky dorazili deň po uzavretí prihlášok. (čo ma nepotešilo, lebo mi nebol vrátený poplatok za salón, keďže balík meškal, a štartovné som uhradil predom)
Počas celého tohto procesu som si všetko zapisoval. Akú fotku som poslal kde, koľko ma to stálo, kedy bude vyhodnotenie, potom som sledoval výsledky, akceptácie a všetko zapisoval do tabuľky. Je to dobré kvôli evidencii, ale aj kvôli tomu, že nárok na AFIAP titul treba FIAP organizácii preukázať zoznamom akceptácií, ocenení, registračných čísel salónov (napr. 2017/190 prvé číslo je rok, druhé je číslo salónu uznaného FIAPom) atď.
Pre mňa zaujímavé zistenie bolo počas tohto “súťaženia”, že fotografie príjmali všade inak. Niekde tá istá fotografia nebola ani akceptovaná, inde som za ňu dostal čestné uznanie. Samozrejme až také svetové zistenie to predsa len nieje, lebo viem, že nie každému sa môžu páčiť moje fotorafie. Zatiaľ najväčšie uznanie vo FIAP som získal v roku 2017 vo Varne v Bulharsku s fotkou v papierovej forme za ktorú som získal Striebornú medailu Salónu.
Takže treba posielať fotografie, mať ich minimálne na úrovni pre akceptáciu, platiť štartovné, vyberať, sledovať, zapisovať a asi aj dúfať. Potom to všetko spočítať, zdokumentovať, poslať lokálnej FIAP organizácii (u nás je to SFF) ktorá to potom, ak sú podmienky splnené, posiela priamo do centrály FIAP do Švajčiarska na uznanie a následné (ak je všetko v súlade s pravidlami) udelenie titulu, v tomto prípade AFIAP.